Návšteva resocializačného strediska MANUS v Martine-Priekope

Streda - 14. október 2015 bol pre nás, žiakov III.C,  niečím iným, výnimočným.  Mali sme možnosť stať sa na pár hodín hosťami v resocializačnom stredisku Manus v Priekope.

Tých z nás, ktorí ani netušili, kde presne sa toto zariadenie nachádza, prekvapilo už jeho umiestnenie. Budova sa nachádza uprostred sídliska, v starej škole, v akej kedysi prebývali takí, akým tam dnes podávajú pomocnú ruku. Ďalšie prekvapenie nás čakalo, keď sme vstúpili dovnútra. Ak by niekto očakával sterilné, nepohodlné a drsne vyzerajúce miesto, bol by sklamaný. Privítali nás totiž v priestoroch, ktoré vyzerali pohodlne, útulne a ak by človek nachvíľu pozabudol, kde sa nachádza možno by si aj myslel, že je u niekoho v obývačke. Ocitli sme sa vo veľkej miestnosti kde boli pre nás pripravené pohodlné stoličky a okolo nôh sa nám motal zvedavý psík, fenka Zuza.

Len čo sme sa usadili, prišli ďalší traja ľudia. Ako prvá sa nám predstavila pani riaditeľka strediska - Mgr. Ingrid Hreusová. Najprv nám porozprávala niečo o zariadení, priblížila nám jeho režim a fungovanie. V ďalšej časti sa nás reálnymi príbehmi snažila varovať pred nástrahami, ktoré na nás číhajú  na každom  rohu a poukázať na nebezpečenstvo užívania drog. V neposlednom rade ponúkala pomocnú ruku, ktorémukoľvek z nás, či z našich priateľov a blízkych. Potom nám predstavila dvoch mužov, ktorí nám rozpovedali ich životné príbehy.

Obaja svojim rozprávaním v nás vyvolali zmiešané pocity. Zimomriavky naskakujúce po tele, pocit ľútosti sa miešal s nedôverčivosťou a odsúdenia hodnosť za ich činy s obdivom ich odvahy predstúpiť pred nás - cudzích ľudí a porozprávať nám o tom najčernejšom a najťažšom období ich doterajšieho života. Nakoniec nám chalani na rozlúčku zabubnovali. Sme radi, že sme mali možnosť zúčastniť sa takejto besedy, pretože je rozdiel o drogách čítať alebo počuť príbehy od ľudí, ktorí s tým majú skúsenosti na vlastné uši. A potvrdilo sa nám už známe: „Najťažší a najväčší boj zvádza človek sám so sebou“.